Spracovanie disperzných farieb
Ak sú disperzné fasádne farby správne spracované a použité na účely, pre ktoré boli určené, môže sa o nich hovoriť len v superlatívoch. Ich renomé však poškodzujú chybné aplikácie. Sú známe prípady, keď nimi bola natretá nielen fasáda, ale aj okapové zvody atp., aby bolo rovnako sfarbené. Ako disperzné farby správne spracovať a akých chýb sa vyvarovať, uvádzajú nasledujúce odseky.
Disperzné farby je možné spracovávať iba pri teplotách ovzdušia a podkladu bezpečne vyšších, ako je MFT disperzie v nich použité. Prakticky to býva pri teplotách nad + 5 ° C . Horná hranica teploty spracovateľnosti, ak nie je výrobcom uvedená, je 30 ° C . Na slnkom rozpálenej fasáde sa v žiadnom prípade pracovať nesmie.
Disperzné farby sa môžu nanášať štetkou, valčekom i striekaním. Nános sa väčšinou realizuje v dvoch vrstvách ako základný a krycí. Pre základ býva farba mierne riedená vodou. Egálnosťou sfarbenia krycieho náteru, aby bol bez chlpov sa dosahuje ľahko a s napájaním práce na zaschnutý náter nezvyknú biť problémy.
Disperzné fasádne farby nie sú nijako obzvlášť náročné na prípravu podkladu. Väčšinou stačí preveriť, či podklad nie je mastný alebo zasolení, a potom ho očistiť od prachu, eventuálne uvoľňujúceho sa piesku. Disperzné farby sa môžu aplikovať na akúkoľvek súdržnú, suchú a vyzretú omietku (vápennú, vápenno cementovú, cementovú, sadrovú) aj na betón a iné minerálne podklady alebo na staršie súdržné vápenné, silikátové alebo disperzné nátery.
Význam súdržnosti podkladu je nezanedbateľný. Ide o všeobecný nárok na podklad pod akúkoľvek náterovú hmotu. Ak je omietka zvetraná, musí sa buď odstrániť, alebo spevniť penetráciou. Vhodný liek odporuča výrobca náterovej hmoty. Vo všeobecnosti je prospešné penetrovať každý podklad, najmä pokiaľ ide o vy spravovanú omietku. Výnimku tvoria staré, ale zachovalé disperzné nátery, kde je penetrácia zbytočná.
Suchý musí byť podklad z nasledujúceho dôvodu. Aj keď súčasné disperzné farby majú dobrú paropriepustnosť, priedušnosť steny aj tak obmedzia a odparenie vlhkosti môže byť stavebno-technologicky spomalený. Hrozilo by, že murivo do zimy nestihne dostatočne vyschnúť. Každá vlhkosť uzavretá v stavebnej konštrukcii je pritom potenciálnym zdrojom škôd z mrazu a pôvodcom mobilizácie vo vode rozpustných solí. Po prvej zime by mohlo dôjsť k odtiahnutiu náteru od podkladu.
V extrémnom prípade nanášania disperznej farby na vyslovene mokrý podklad by náter ani nebol schopný dobre zaschnúť a na podklad by nenaviazal. Od podkladu by sa ľahko oddeľoval napr. tlakom vodných pár vznikajúcich v jeho podloží pri oslnení fasády (pľuzgierotvorný náter).
Ani požiadavka na zrelosť podkladu nie je samoúčelná. V prípade vápennej omietky môže disperzný náter zabrzdiť jej karbonatáciu a tým aj spomaliť vývoj jej pevnosti. Následkom toho by mohlo po čase dôjsť k rozdrobeniu až zpráškovániu tejto omietky. Pri dozrievaní omietok napokon môže dochádzať k objemovým zmenám, vedúcim k vzniku trhlín. Je potrebné na to pamätať, najmä v prípadoch vyspráviek, kedy je ťažké dodržať nízku hrúbku jednotlivých vrstiev omietky. Šíriace sa praskliny v podklade bežná disperzná farba nezakryje a praskne tiež. Prasklinami v nátere môže do podkladu prenikať voda a k akým škodám to môže viesť, je určite každému jasné.
Bolo spomenuté, že disperznou farbou je možné pretierať staršie disperzné nátery. Ak sú tieto nátery súdržné a očistené, nový náter k nim dobre prilnie a na ich povrch sa prilepí. V praxi sa žiaľ často vyskytujú pochybenia a preto starší disperzný náter pre zlepšenie naviazania nového náteru je pačokovaný riedkym vápenným štukom. Tenká vrstva páčoku uschne skôr, než stačí zkarbonatovať, a s disperzným náterom sa mimochodom ani neviaže. Je isté, že tento pačok zpráškuje a bude pôsobiť ako separačná vrstva, ktorá vzájomnú priľnavosť oboch disperzných náterov zhorší. A ak je argumentované, že pačokovanie je potrebné pre zjednotenie štruktúry rôzne vyspravovaného podkladu? Potom nezostáva než dodať, že na trhu sú pre tento účel k dispozícii zušľachtené stierkové malty, základové nátery aj krycie farby obsahujúce prísadu hrubšieho zrna, rovnako ako ušľachtilé, v hmote prefarbené disperzné omietky so zrnom od 1 mm až do cca 5 mm .
